Workoholizmus alebo inak závislosť na práci zasahuje čím ďalej tým viac ľudí. Jedná sa o psychické ochorenie, ktoré sa veľakrát skrýva za obyčajnú pracovitosť, ktorá je ešte vlastne pokladaná za pozitívnu vlastnosť. Čo je však na workoholizme tak nebezpečná a ako rozpoznať pracovitého človeka od workoholika?  Zaujíma vás to? Čítajte ďalej.

„Má stálu prácu na 8 hodín denne a k tomu si vezme ešte dve vedľajšie práce, po večeroch vyrábava rôzne náradie a na internete predáva sieťové prvky… Je to workoholik?“  Z daného opisu, by sme nevedeli určiť, či ide o workoholika alebo len extrémne pracovitého človeka. Museli by sme sa dozvedieť viac. Čítajte nižšie:

Za workoholika označujeme osobu závislú od práce. Workoholik chce neustále pracovať, v okamihu keď pred sebou nemá žiadne povinnosti, cíti sa nepohodlne, cíti úzkosť, strach, paniku. Workoholik sa potrebuje neustále cítiť potrebný a užitočný a v okamihu bez práce má so seba samého zlý pocit. Vyviera to z nedostatku sebaúcty, sebalásky, z nefunkčného vzťahu samu so sebou, v ktorom si človek vytvoril mylný predpoklad, že je hodný lásky len v prípadoch kedy sa venuje práci, respektíve iným povinnostiam. Nemusí to byť len práca ako zamestnanie, ale je to aj starostlivosť o rodinu, domácnosť, čokoľvek.

Pracovitý človek na rozdiel od workoholika vie oddychovať a nemá z toho zlé pocity. Pracuje vtedy keď je to potrebné a nevytvára si prácu umelo. Nemá pocity menej cennosti v okamihu kedy nevykonáva nejakú činnosť.

Workoholizmus je vážna porucha aj keď sa na ňu tak stále neprihliada, znižuje úroveň spokojnosti života ľudí, ktorý ňou trpia a mala by sa jej venovať rovnaká pozornosť ako iným psychickým poruchám. Ak poznáte niekoho, na koho daný opis sedí, informujte svoje okolie, vyhľadajte odbornú pomoc a spoločnými silam sa snažte dotyčnému naznačiť, že má problém a bolo by dobré ho riešiť. Ideálne je ak sa do toho necíti tlačený a rozhodnutie na zmenu doterajšieho spôsobu života a premýšľania spraví on sám.