Človeku sa niekedy proste stane, že si na chrbát naloží viac, ako dokáže uniesť. Ako veľa sme schopný pracovať, aby sme žili stále spokojný život? A na strane druhej, koľko odpočinku je potrebné si pravidelne dopriavať?

Dnešná doba je typická tým, že pracovitý ľudia, ktorí sa okrem svojej práce angažujú v nejakej neziskovej organizácii či inej dobrovoľníckej činnosti sú vnímaní veľmi pozitívne.  Sú považovaní za úspešných ľudí, ľudí, z ktorých je dobré brať si príklad. Takých ľudí si proste každý váži.

Často krát sa však stane, že takýto človek zabudne žiť tak nejako aj sám pre seba. A prekvapivo je v podstate menej šťastný a spokojný s tým aký vedie život ako nejaký nazvime ho „obyčajný“ človek. Obyčajným človekom myslím niekoho, kto je spokojný so svojou úplne normálnou 8 hodinovou prácou a so svojím každodenným životom. V zásade však môže byť tento život veľmi rozmanitý a harmonický. 8 príjemných hodín v nie veľmi stresujúcej práci, každý deň dostatok času na svoje záľuby či kamarátov a v neposlednom rade množstvo spoločných chvíľ s rodinou. Samozrejme sa týmto pokojným život vedúcim ľudom občas stane, že upadnú do šedi každodennosti a stereotypnosť ich života ich začne po čase nudiť a ubíjať.

Myslím, že správna hranica medzi množstvom povinností a benefitujúcim relaxom, medzi napätím a uvoľnením, medzi časom aktivity a pasivity je umením, ktoré sa učíme celý život.

Je však určite nesmierne dôležité, aby čas, ktorý venujeme práci nebol na úkor nášho zdravia. Na odpočinok, čo je neoddeliteľná premisa pevného zdravia by sa nemalo zabúdať. Mali by sme podporovať jeho obe podoby, aktívnu aj pasívnu. Väčšina ľudí si vyberá odpočinok pasívny , ale aktívny má zaručené benefity na naše fyzické ale aj psychické zdravie.

Podľa môjho názoru, môže práve nedostatok aktívneho odpočinku za akési ľudské „zdegenerovanie.“Myslím tým, že už od detí potrebujeme upravovať svoje kostry a telá a musíme používať rôzne kosmodisky či pajončeky a už ako deťom nám nie je cudzí termín ortopedická obuv.